Za dúhovým mostom

Nebo a Zem spája most. Volá sa Dúhový most, pretože má farby dúhy. Práve na konci Dúhového mostu je zem s lúkami, kopcami a údoliami zarastenými sviežou zelenou trávou. Keď zomrie milované zviera, odíde do tejto zeme. Je tam vždy dostatok jedla a pitia a teplé jarné počasie. Staré a slabé zvieratá sú opäť mladé a silné. Tie, ktoré boli nejako zmrzačené, sú opäť zdravé. Celý deň sa tam spolu všetci hrajú.

Len jedno jediné im tu chýba. Ich človek na Zemi, ktorý ich miluje. A tak sa každý deň hrajú a behajú pokiaľ nepríde deň, kedy sa jedno z nich prestane hrať a zdvihne zrak. Ňufáčik zavetrí. Oči uprene hľadia. To jedno rýchlo odbehne od skupiny. Práve Ťa uvidel a vo chvíli, kedy sa Ty a Tvoj priateľ stretnete, vezmeš ho do svojho náručia a objímeš ho. Pobozká Tvoju tvár znova a znova a znova a Ty sa znova zadívaš do jeho verných očí. Potom prekročíte Dúhový most spolu a už nikdy sa nerozdelíte.  
/neznámy autor/